Chrípka

Chrípka je vírusové ochorenie dýchacieho systému, ktoré sa často zamieňa s nachladnutím alebo nádchou. Ochorenie má náhly začiatok a poväčšine je sprevádzané horúčkou, kašľom a celkovou slabosťou organizmu. Pacient pociťuje bolesti hlavy, hrdla, bolesti svalov a kĺbov. Uvedené príznaky pretrvávajú približne 6 až 10 dní, pričom priemerná dĺžka obmedzenia aktivity je 5 dní, vrátane trojdňového pobytu na lôžku. Odhaduje sa, že chrípka ročne postihne približne 10 až 15% svetovej populácie.

U pacientov s respiračnými a kardiovaskulárnymi ochoreniami, cukrovkou alebo oslabeným imunitným systémom je chrípka mimoriadne vážnym ochorením. Spôsobuje zdravotné komplikácie vedúce k sekundárnym infekciám, v niektorých prípadoch má za následok až úmrtie pacienta. K tejto rizikovej skupine patria tiež ľudia vo veku viac ako 65 rokov a malé deti.

Chrípkové vírusy spôsobujúce väčšinu chrípkových ochorení u ľudí sa delia na typ A a typ B. Chrípkový vírus typu A spôsobuje vážne ochorenia a najmä u rizikových pacientov je vyššia pravdepodobnosť úmrtia ako u vírusu typu B. Chrípka typu A spôsobuje epidémie a rozsiahle celosvetové pandémie. Vírus typu B spôsobuje lokálne výskyty ochorení a epidémie.

Očkovanie

Najúčinnejším prostriedkom na zníženie nepriaznivých dôsledkov chrípky je očkovanie. Okrem zdravotníckych a ekonomických dôvodov na očkovanie je to najmä morálny dôvod, ktorý by mal viesť ošetrujúceho lekára k očkovaniu - ak existuje dostupný spôsob ako zabrániť ochoreniu a uchovať zdravie, potom je lekár povinný ho využiť. V západných krajinách je bežné, že sa dá očkovať 30 % populácie. Očkovanie je potrebné vykonať každoročne. Dôvodom je obrovská schopnosť chrípkového vírusu pretvárať vlastné antigény o stále nových podôb, ktoré si ľudský organizmus nepamätá. Očkovacia látka proti chrípke má preto pre každú sezónu iné zloženie.

Vakcináciu doporučujeme všetkým osobám starším ako 6 mesiacov, ktoré nemajú akútne horúčkovité ochorenie. Okrem rizikových skupín (osoby so zníženou obranyschopnosťou, trpiacich na chronické ochorenia, žijúce v kolektívoch, zdravotnícki pracovníci, cestovatelia, športovci) sa očkovanie odporúča najmä pre osoby v produktívnom veku. Nad očkovaním svojich pracovníkov by sa mali zamyslieť všetci zamestnávatelia, aby zabránili prerušeniu plynulosti chodu firmy a prípadným ekonomickým stratám. Osoby, ktoré sa zotavujú po ťažkej chorobe, by mali otázku očkovania prekonzultovať s príslušným odborným lekárom. Očkovanie alergikov, ktorí sú preukázateľne precitlivení na vaječné proteíny, nedoporučujeme.

Pandémie chrípky

K pandémiám chrípky dochádza, ak vznikne nový subtyp chrípky, ktorý je schopný prenosu z človeka na človeka. Nakoľko ľudia nie sú voči novému subtypu imúnni, dochádza k rýchlemu rozšíreniu ochorenia, vzniku epidémií, ktoré v priebehu niekoľkých mesiacov prerastú v pandémiu.

Pandémia chrípky je reálnou hrozbou. Počet ľudí na zemeguli a hustota obyvateľstva sa zvyšuje. Z roka na rok rastie počet cestujúcich leteckou dopravou, skracuje sa čas prekonávania veľkých vzdialeností a tým aj možnosť prenosu nákazy. Vysoká koncentrácia a mobilita obyvateľstva sú faktory, ktoré urýchlia prenos nového subtypu vírusu. Preniesť infekciu z jedného kontinentu na druhý je dnes otázkou niekoľkých hodín, nie dní až týždňov.

Odborníci, ktorí skúmajú vlastnosti vírusov chrípky kolujúcich v súčasnosti v ľudskej a zvieracej populácii, upozorňujú na možnosť vzniku nového ľudského subtypu v blízkej budúcnosti. Chrípkové pandémie vzhľadom na vysokú chorobnosť a smrtnosť majú závažný sociálny a ekonomický dopad. Najhroznejšia z nich bola pandémia v r. 1918 - 1919. Odhaduje sa, že v nej zomrelo viac ľudí ako v prvej svetovej vojne. Celosvetovo bolo zaznamenaných asi 500 miliónov ochorení a viac ako 40 miliónov úmrtí.