Epilepsia

Epilepsia je stav, pri ktorom pravidelne opakujúce sa periódy elektrických aktivít v mozgu zapríčiňujú rad symptómov, nad ktorými nemá pacient kontrolu. Výsledok týchto procesov závisí od toho, v ktorej časti mozgu prebiehajú, avšak najčastejším prejavom sú epileptické záchvaty, šklbanie tela a často krát aj stavy bezvedomia.

Epilepsia sa delí na primárnu (idiopatickú), kde nie je možné určiť príčinu a sekundárnu, pri ktorej je možné nájsť príčinu epileptických stavov. Idiopatická epilepsia je často krát dedičná, jej výskyt je 5 až 10 krát pravdepodobnejší, ak sa v rodine nachádza podobný prípad. Ak sa diagnóza epilepsie určí v mladosti, je väčšinou tohto typu. Sekundárna (získaná) môže upozorniť na oveľa vážnejšiu mozgovú poruchu, akou je napríklad tumor. Taktiež sa môže vyvinúť ako dôsledok závažného poranenia hlavy , arteriosklerózy či akútnej otravy.

Existuje niekoľko typov epileptického záchvatu. Všeobecne najznámejší je generalizovaný tonicko-klonický záchvat (kedysi známy pod pojmom “grand mal”). Tieto ataky zriedkakedy trvajú dlhšie ako niekoľko minút a prebiehajú podľa daného vzorca: Pacient v prvej fáze pociťuje všeobecné napínanie svalov. Ďalšia fáza spočíva v rýchlych kontrakciách svalov, čo môže spôsobiť pád pacienta, ktorým si mnohokrát privodí ďalšie zranenia. Počas nasledujúcej fázy sa končatiny pacienta nekontrolovateľne trasú trhavým spôsobom. Jeho sánka je pevne zovretá, pacient si môže pritom zakusnúť do jazyka. Silné svalové kontrakcie počas záchvatu môžu spôsobiť problémy s dýchaním. Po ukončení tejto fázy sa pacienti zvyknú cítiť vyčerpane a pravdepodobne zaspia.

Čiastočný záchvat je typ epilepsie zapríčinený elektrickou abnormalitou v jednej časti mozgu, ktorá nemá tendenciu sa šíriť ďalej. Závisiac od postihnutej časti mozgu patrí k symptómom spazmy tváre či rúk, alebo mykania hlavy či šklbanie v okolí úst. Najčastejšie sú tieto záchvaty sprevádzané krátkymi stavmi zmätenosti, na ktoré si pacient zle alebo vôbec nepamätá. Toto je najčastejší typ záchvatu u dospelej populácie. Ak epileptické záchvaty nasledujú v krátkych intervaloch za sebou, môže dôjsť k vážnemu poškodeniu mozgu. Tento stav je známy ako status epilepticus, medicínsky prípad núdze vyžadujúci si okamžitý odvoz do nemocnice.

Záchvat absencie, kedysi známy ako “petit mal”, je formou generalizovanej epilepsie vyskytujúcou sa takmer výlučne u detí. Pacient môže na niekoľko sekúnd stratiť akýkoľvek styk s okolitým svetom, avšak je nepravdepodobné, že by padol či prejavil akékoľvek navonok rozoznateľné znaky asociované s epilepsiou. Z tohto dôvodu si toto ochorenie ľudia často krát nevšimnú, opakovanými záchvatmi sa však dieťa môže stať zábudlivé a nepozorné.

Liečba

Antikonvulzívne lieky kontrolujú elektrickej aktivity z mozgu a používajú sa na liečbu všetkých typov epilepsie.

Ako sa zachovať v prípade epileptického záchvatu

Je potrebné si zapamätať, že epileptický záchvat musí prejsť všetkými štádiami. Pomôcť môžeme jedine tak, že zaistíme pacienta, aby si neublížil počas záchvatu pri páde, údermi do okolitých vecí či v blízkosti nebezpečných predmetov. V žiadnom prípade by ste sa nemali pokúšať o vtesnanie čohokoľvek do úst pacienta – sánky sú pevne zovreté a vy by ste riskovali, že zraníte seba alebo pacienta. Ak sa záchvat spustí na verejnom priestranstve, po utíchnutí ihneď premiestnite pacienta do bezpečia. Zaistite voľné dýchanie uvoľnením oblečenia a jemne ho otočte na bok. Ak je to pacientov prvý záchvat, pokúste sa zapamätať čo najviac detailov, aby ich mohol neskôr vymenovať lekárovi.