Svetový deň Parkinsonovej choroby
Svetový deň Parkinsonovej choroby určili organizácie, zaoberajúce sa Parkinsonovou chorobou v mnohých krajinách, na 11. apríl – deň narodenín Dr. Jamesa Parkinsona v roku 1755.
Celosvetový symbol
Mnohé organizácie a skupiny, zaoberajúce sa Parkinsonovou chorobou na celom svete, prijali tulipán ako symbol tohto ochorenia. Kultivar 'Dr James Parkinson Tulip' (tulipán Jamesa Parkinsona) zaregistroval v r. 1981 holandský záhradník a zaviedol ho ako celosvetový symbol tejto choroby 11. apríla 2005, v deň 9. výročia Svetového dňa Parkinsonovej choroby.
Parkinsonova choroba - 'parkinsonizmus'
Svetový deň Parkinsonovej choroby si pripomíname 11. apríla. Pozrime sa pri tejto príležitosti na toto neuro-degeneratívne ochorenie, ktoré sa dnes bežne vyskytuje – na jeho príčiny, prevalenciu a liečbu.
Čo mali spoločné pápež Ján Pavol II, boxer Muhammad Ali a herec Michael J Fox? Alebo umelec Salvador Dali, dramatik Eugene O'Neill a herec Vincent Price?
Odpoveď je – Parkinsonovu chorobu. Progresívne neurologické ochorenie, postihujúce také funkcie, ktoré považujeme za samozrejmé, a to prehĺtanie, chôdzu a reč. Medzi príznaky patrí kľudový tras, zníženie pohyblivosti a svalová stuhnutosť.
Ochorenie nesie svoj názov po Dr Jamesovi Parkinsonovi (1755-1824), londýnskom lekárovi, ktorý ho ako prvý popísal r. 1817 vo svojej práci “Essey on the Shaking Palsy“ - „trasľavá obrna“.
Parkinsonova choroba – bežne sa vyskytujúce ochorenie
Parkinsonova choroba je po Alzheimerovej chorobe druhé najčastejšie neuro-degeneratívne ochorenie. Dochádza pri ňom k zániku špecifických nervových buniek, ktoré produkujú neuromediátor (prenášač nervových vzruchov) dopamín. Ten umožňuje prenos správ do tej časti mozgu, ktorá koordinuje pohyb. Zánikom buniek, vytvárajúcich dopamín, postihnuté časti mozgu nemôžu normálne fungovať.
Medzi prvé príznaky Parkinsonovej choroby patria obyčajne tras alebo chvenie končatín, hlavne v pokoji. Tento tras môže začínať na jednej strane tela, často na jednej ruke. Ďalšími príznakmi sú šúchavá chôdza a zhrbený postoj. Tieto príznaky majú tendenciu sa postupne zhoršovať.
Výskyt Parkinsonovej choroby
Parkinsonova choroba sa obyčajne diagnostikuje po 60. roku života, aj keď jedna z dvadsiatich osôb má v čase určenia diagnózy menej ako 40 rokov.
Postihuje obidve pohlavia, aj keď štatistiky ukazujú, že muži sú viac náchylní na toto ochorenie. Riziko vzniku ochorenia sa zvyšuje s vekom, príznaky sa obyčajne objavujú u osôb po 50. roku života. Môžu však ochorieť aj mladší ľudia.
Neexistujú presné údaje o počte ľudí, postihnutých touto chorobou. Organizácie, ktoré sa ňou zaoberajú, udávajú až jeden milión chorých v USA a 120 000 vo Veľkej Británii. Na Slovensku sa počet postihnutých odhaduje na 9-15 000.
Liečba Parkinsonovej choroby
V súčasnej dobe neexistuje liek, ktorý by dokázal úplne vyliečiť Parkinsonovu chorobu, ale sú dostupné viaceré lieky na účinné potláčanie príznakov, hlavne vo včasných štádiách ochorenia. Patria sem lieky, ktoré nahrádzajú nedostatok dopamínu alebo napodobňujú jeho účinok (dopamínergná liečba).
Levodopa, ktorá sa v mozgu premieňa na dopamín, sa môže využiť ako náhrada za chýbajúci dopamín v mozgu a je zlatým štandardom v liečbe Parkinsonovej choroby. Môže však spôsobovať vedľajšie účinky, najmä pri dlhodobom používaní. Preto sa používa aj iná dopamínergná liečba v podobe agonistov dopamínových receptorov, ďalej nedopamínergná liečba zameraná predovšetkým na spomalenie progresie ochorenia a nefarmakologická liečba, ako je rehabilitácia, cvičenie a pohybová aktivita.
Výskum Parkinsonovej choroby
Nedávny výskum v USA sa zaoberal vytvorením nervových buniek, produkujúcich dopamín, z genetického materiálu zvierat, a ich následnou transplantáciou do toho istého zvieraťa, aby sa tak liečili príznaky Parkinsonovej choroby.
Kieran Breen, riaditeľ pre vedu a výskum Spoločnosti pre Parkinsonovu chorobu vo Veľkej Británii informoval o týchto bezprostredných nálezoch na tlačovej konferencii 25. marca: "Liečba kmeňovými bunkami prináša veľkú nádej pre ľudí s Parkinsonovou chorobou v zmysle úpravy mozgových funkcií“. Nakoniec môže priniesť pacientom vyliečenie, ktoré im umožní viesť život bez príznakov parkinsonizmu."
Dodal však aj toto: "Vedci skúmali možné použitie ľudských embryonálnych kmeňových buniek z nervového tkaniva na výskum kmeňových buniek pri Parkinsonovej chorobe, ale väčšina týchto buniek produkujúcich dopamín odumrela, keď ich transplantovali zvieratám, u ktorých bolo „namodelované“ parkinsonské ochorenie.
Táto newyorská štúdia síce načrtla smerovanie výskumu, ale ďalšie štúdie v budúcnosti budú jasne zamerané na otázky bezpečnosti, skôr, ako sa štúdie začnú robiť na ľuďoch.
