Svetový deň Parkinsonovej choroby – 11. apríl


Parkinsonova choroba je vážne neurologické ochorenie, ktoré môže postihnúť kohokoľvek z nás. Nedá sa mu nijako predchádzať, ani ho vyliečiť. Výrazne zasahuje do každodenného života a znižuje jeho kvalitu. Svetový deň venovaný tejto chorobe si pripomíname 11. apríla. GSK sa pri jeho príležitosti rozhodla podporiť pacientov v ich aktivitách a boji s ochorením.

Parkinsonova choroba je na Slovensku druhé najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie. Podľa odhadov ňou trpí 10-15 000 Slovákov. Aj keď liečba dokáže spomaliť jej priebeh a zmierniť príznaky, v pokročilých štádiách môže toto ochorenie značne ovplyvniť kvalitu života pacientov a aj ich rodín.

Pacientov s Parkinsonovou chorobou, ich rodinných príslušníkov, odborníkov a sympatizantov združuje na Slovensku občianske združenie Spoločnosť Parkinson Slovensko (SPS). Jeho cieľom je, aby sa ľudia stretávali v kluboch, aby si k sebe našli cestu, aby im stretnutia prinášali spokojnosť a radosť. SPS pri tom využíva pomoc lekárov, psychológov, fyzioterapeutov, logopédov a iných odborníkov. Organizuje aj rekondičné pobyty, kde sa stretnú ľudia s tými istými problémami, čo je pre pacientov mimoriadne prínosné. Pri príležitosti tohtoročného Svetového dňa Parkinsonovej choroby sa spoločnosť GlaxoSmithKline rozhodla podporiť činnosť tohto občianskeho združenia, podporiť tak pacientov v ich každodennom boji s ochorením a pomôcť im zlepšiť kvalitu života. Aj touto formou chce GSK napĺňať svoje poslanie - pomáhať ľuďom prežiť život aktívnejšie, cítiť sa lepšie a žiť dlhšie.
Informácie o OZ, ako aj prihlášku do Spoločnosti Parkinson Slovensko, nájdete na internetovej stránke www.parkinson-net.sk.

Parkinsonova choroba - 'parkinsonizmus'
Svetový deň Parkinsonovej choroby
Svetový deň Parkinsonovej choroby určili organizácie, zaoberajúce sa Parkinsonovou chorobou v mnohých krajinách, na 11. apríl – deň narodenín Dr. Jamesa Parkinsona v roku 1755.

Celosvetový symbol
Mnohé organizácie a skupiny, zaoberajúce sa Parkinsonovou chorobou na celom svete, prijali tulipán ako symbol tohto ochorenia. Kultivar 'Dr James Parkinson Tulip' (tulipán Jamesa Parkinsona) zaregistroval v r. 1981 holandský záhradník a zaviedol ho ako celosvetový symbol tejto choroby 11. apríla 2005, v deň 9. výročia Svetového dňa Parkinsonovej choroby.

Ochorenie nesie svoj názov po Dr Jamesovi Parkinsonovi (1755-1824), londýnskom lekárovi, ktorý ho ako prvý popísal r. 1817 vo svojej práci “Essey on the Shaking Palsy“ - „trasľavá obrna“.

Každodenný život s „Parkinsonom“
Parkinsonovu chorobu spôsobuje nedostatok látky dopamín v mozgu. Jeho úlohou je prenášať vzruchy medzi nervovými bunkami, ktoré ovládajú a kontrolujú poloautomatické pohyby tela. Najznámejším príznakom Parkinsonovej choroby je nekontrolovateľný tras, pacientov však obmedzujú aj ďalšie prejavy, ako sú poruchy chôdze, reči, strata čuchu, znížená mimika tváre či problém udržať rovnováhu. Objavujú sa aj ťažkosti s prehĺtaním, čo sťažuje jedenie a niekedy aj užívanie liekov. Mnoho pacientov má problémy s vytekaním slín z úst, čo je veľmi nepríjemné najmä v spoločnosti. Trápi ich aj časté močenie, zvýšené, niekedy veľmi intenzívne potenie, hrozí im riziko pádov. Pri Parkinsonovej chorobe sa môžu objaviť aj ďalšie sprievodné komplikácie, ako sú srdcovocievne ochorenia, problémy s tráviacim traktom či demencia, poruchy spánku a depresia. Je to ochorenie, ktoré veľmi významným spôsobom znižuje kvalitu života. Parkinsonova choroba však nemá vplyv len na samotného pacienta, ale aj na jeho blízkych. Je to chronické ochorenie, ktoré sa časom zhoršuje a v pokročilých štádiách má významný dopad aj na tých, ktorí sa o pacienta starajú. Dlhodobá zvýšená psychická záťaž, pocit zodpovednosti a zvýšené nároky na starostlivosť môžu u ošetrujúcej osoby viesť k únave až depresii.

Liečba prináša úľavu
Liečba Parkinsonovej choroby smeruje najmä k zvládaniu prejavov ochorenia a prevencii komplikácií. Cieľom je lepšia kvalita života pacientov a čo najdlhšie zachovanie samostatnosti. Pri liečbe sa využívajú najmä dva typy liekov, ktoré nahrádzajú účinok chýbajúceho dopamínu v mozgu (tzv. dopamínergná liečba) – levodopa a agonisty dopamínových receptorov (DA). Niektoré prípravky už existujú vo forme s 24hodinovou účinnosťou, vďaka čomu sa užívajú len raz denne a účinne potláčajú príznaky Parkinsonovej choroby cez deň, ale aj počas noci. Kvôli možným nežiaducim účinkom levodopy je pre pacienta vždy prospešné, ak môže byť v prvom rade liečený DA a čo najviac sa tým oddiali užívanie levodopy.
Ďalšou možnosťou liečby je tzv. nedopamínergná liečba, ktorá má schopnosť modulovať ochorenie. Dôležitým doplnkom liečby je aj rehabilitácia a pohybová aktivita.
Pacienti s Parkinsonovou chorobou v minulosti zomierali na komplikácie súvisiace s nehybnosťou a neschopnosťou prijímať potravu. Súčasná medicína síce stále nedokáže toto ochorenie vyliečiť, no dokáže zmierňovať jeho príznaky a priebeh. Nádej prinášajú najmä moderné možnosti liečby, ktoré sú pre pacienta pohodlnejšie a zároveň poskytujú účinnú úľavu.

Slovensko


 Positive Action
Pozitívny čin
Podpora pacientov s HIV/AIDS