Migréna

Bolesť hlavy je jedným z najčastejších neurologických ochorení. Rôzne typy bolestí hlavy postihnú aspoň raz v živote viac než 90 % populácie. Neliečená alebo zle liečená bolesť hlavy je častým dôvodom absencie v zamestnaní a nízkej pracovnej výkonnosti. Svojmu nositeľovi prináša väčšinou zbytočné utrpenie. Počas života pre bolesť hlavy vyhľadá lekára asi 10 - 15 % populácie. Príčiny bolesti hlavy však bývajú veľmi rozdielne. Pri určovaní diagnózy musí lekár s pomocou pacienta zistiť, akým typom bolesti hlavy pacient trpí, pretože nie každá bolesť hlavy znamená migrénu.

Najčastejším zástupcom cievnych bolestí hlavy je migréna. Migrenózna bolesť hlavy je zvyčajne charakterizovaná bolesťou hlavy na jednej alebo oboch stranách hlavy, nevoľnosťou a niekedy poruchami zorného poľa. Migréna je samostatné chronické ochorenie charakterizované opakovanými bolesťami hlavy na jednej alebo oboch stranách hlavy, nevoľnosťou a niekedy poruchami zorného poľa. Vyskytuje sa častejšie u žien (cca 15 %) ako u mužov (cca 7 %) a postihuje skoro všetky vekové skupiny. Najväčší počet migrenikov je medzi 30. – 40. rokom života.

Rozoznávame dva najčastejšie typy - migrény s aurou a bez aury. Aura (predzvesť) predchádza vlastným bolestiam hlavy a prejavuje sa prechodnou poruchou zraku, rôznymi poruchami zorného poľa (videnie vlnoviek, zábleskov, drobných predmetov, atď.). Zriedkavo sa u niektorých pacientov prejavuje aura zhoršením citlivosti, tŕpnutím polovice tela, tváre a jazyka, poruchami reči, slabosťou horných a dolných končatín, prípadne zmätenosťou. Príznaky aury obyčajne zmiznú pri nástupe bolesti hlavy. Bolesť pri tejto klasickej migréne je intenzívna, bodavá alebo pulzujúca na čele, zátylku, v okolí uší, čeľusti či oka. Obvykle začína na jednej strane a môže sa šíriť aj na druhú. Trvá 1-2 dni.

Migréna bez aury je medzi pacientmi častejšia. Nepredchádza jej aura. Niektorí ľudia ale môžu mať neurčité predzvestné príznaky ako únavu alebo zmeny nálady. Pri bolesti hlavy sa môže vyskytnúť naopak hnačka, časté močenie, nevoľnosť a zvracanie. Bolesť hlavy môže trvať 3-4 dni.

Oba typy migrény sa môžu objavovať niekoľkokrát týždenne alebo iba raz za niekoľko rokov. U niektorých ľudí sa objavuje migréna pravidelne - napr. pri menštruácii, v sobotu po vyčerpávajúcom týždni a pod.

Príčiny vzniku migrény nie sú doteraz bezpečne a do detailov známe. V súčasnosti je najviac akceptovaná hypotéza, že ide o reakcie nervového systému na náhle zmeny v organizme alebo vo vonkajšom prostredí. Mnohí vedci sú presvedčení, že u niektorých pacientov sa prejavuje väčšia citlivosť nervového systému. Počas migrenózneho ataku zmeny mozgovej aktivity vedú k zápalu mozgových ciev a nervov. Antimigrenózne lieky spôsobujú úľavu tlmením senzitívnych nervových dráh na nervových zakončeniach a v samotnom mozgovom tkanive. Okrem toho majú priamy efekt na redukciu vlastnej zápalovej reakcie. Určitú úlohu má aj dedičná dispozícia (migrénou trpí niekedy niekoľko generácií žien a mužov). Deje, ktoré sa odohrávali pred a počas záchvatu migrény v mozgu, sú veľmi zložité a výsledným stavom je citlivosť niektorých nervových dráh, vedúcich k vyplavovaniu dnes už dobre známych látok, ktoré rozširujú mozgové cievy a spätne udržujú stav väčšej citlivosti. Dnes ešte nevieme, prečo niektoré osoby v určitú chvíľu práve vyššie popísaným spôsobom na uvedené vonkajšie a vnútorné podnety. Migréna však nie je život ohrozujúcim ochorením. V niektorých prípadoch však môže byť migréna aj príznakom skrytého ochorenia. Vo všetkých prípadoch, kedy sa mení charakter záchvatu, zvyšuje sa ich počet a pretrvávajú niektoré príznaky aury viac ako 60 minút, je bezpodmienečne nutná konzultácia s lekárom.

Migréna sa u žien vyskytuje sa častejšie. Môže byť viazaná na menštruáciu, pôrod, alebo môže vzniknúť po menopauze. Antikoncepcia zvyčajne bolesť hlavy zvýrazňuje, u niektorých žien ju však naopak môže zmierňovať. Množstvo migrenikov má postihnutých oboch rodičov a príbuzných. Predpokladá sa vrodená abnormalita regulácie napätia steny tepien. Bolesť hlavy môže vyvolávať stres alebo normálne emócie, biologické príčiny i vplyvy vonkajšieho prostredia. Únava, blikavé svetlo, zmeny počasia a niektoré potraviny môžu vyvolať migrénu.

Liečba

V dobe kamennej boli u ľudí trpiacich migrénou odstraňované časti lebečných kostí. V stredoveku bola migréna liečená podávaním kravských mozgov a kozieho trusu rozpusteného v octe. Najčastejšie je migréna liečená liekmi, obmedzením stresu a vylúčením niektorých potravín. Pravidelná fyzická záťaž môže takisto obmedziť frekvenciu a trvanie záchvatov. Vírivé a iné kúpele tiež pomáhajú relaxovať.

Pri záchvate migrény môže dočasne pomôcť studený obklad na hlavu alebo stlačenie bolestivej tepny pred uchom či bolestivého miesta na hlave.

Sú dva typy liečby - preventívna a liečba samotného záchvatu. Málo časté záchvaty sú obvykle liečené analgetikami. Väčšina migrenikov však potrebuje silnejšie lieky. Profylaktická liečba – „preventívne lieky“. Ak má pacient mesačne 4 a viac záchvatov, musia sa mu dlhodobo podávať lieky, ktoré pomôžu predchádzať vzniku záchvatov migrény.