Žltačka typu A a B a cestovanie

Cestovanie sa stalo v ostatných rokoch súčasťou životného štýlu. Nedostávame sa však do kontaktu len s inými spoločenstvami a kultúrami, ale aj s inými chorobami, ktoré sa u nás nevyskytujú alebo vyskytujú len v menšej miere. Preto by sa človek, ktorý sa chystá na cesty – nielen do exotických krajín, ale napríklad aj na bežnú dovolenku – mal zaujímať aj o to, čo ho okrem kultúry, mora či zábavy môže za hranicami stretnúť.

Vírusová hepatitída nie je na Slovensku neznámou chorobou, každoročne máme lokálne epidémie. V ostatných dvoch rokoch sa počet prípadov vírusových hepatitíd každoročne pohybuje na čísle takmer 2 500 prípadov. Pritom Slovensko patrí ku krajinám, kde je výskyt žltačky typu A a B na podstatne nižšej úrovni, než napríklad v krajinách strednej a východnej Európy ako aj severnej Afriky.

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča pri cestovaní prakticky do všetkých krajín Afriky, Ázie, Južnej a Strednej Ameriky, ale aj na Balkán a do Stredomorských krajín očkovanie proti žltačke typu A aj B práve preto, že sú to choroby, ktoré doslova nie je problém získať. Veď na to, aby ste získali žltačku typu A stačí, ak si dáte nápoj, v ktorom sa náhodou ocitnú kocky ľadu z infikovanej vody, alebo siahnete po chutne vyzerajúcej miestnej špecialite pripravenej priamo na trhovisku.

Základné informácie o chorobách

Vírusové hepatitídy dnes odborná verejnosť rozdeľuje do viacerých typov označených písmenami A až E. Ich spoločným znakom je fakt, že pôvodca choroby napáda pečeň a spôsobuje jej zápal. Najčastejším a najrozšírenejším vírusom je typ A, ktorý je rozšírený po celom svete. Typ B je rovnako celosvetovo rozšírený, ale cesta jeho prenosu je o čosi náročnejšia, ako v prípade typu A. Typ C sa prenáša takmer výhradne krvou, šíri sa omnoho pomalšie ako predchádzajúce dva typy. Typ D a E sa vyskytujú zriedkavo, a to najmä v krajinách tretieho sveta a u špecifických skupín. Proti dvom najrozšírenejším typom – A a B existuje aj bezpečná ochrana očkovaním.

Vírusová hepatitída A (VHA)

Žltačka typu A má aj všeobecne rozšírené ľudové pomenovanie choroba špinavých rúk. Toto ochorenie súvisí s úrovňou hygieny každého jedinca, ale aj s úrovňou hygieny spoločenstva ako celku.

Žltačku typu A spôsobuje hepatovírus, ktorý je veľmi odolný, pretože vydrží aj krátkodobo var, prežije zmrazenie vo vode. Vo vode – sladkej i morskej – dokáže prežívať týždne, pričom ako hostiteľov využíva najmä mäkkýše. Pri tejto príležitosti treba spomenúť – jedna z najväčších epidémií žltačky bola v roku 1988 v Šanghaji, kde sa nakazilo vyše 320 tisíc ľudí. Príčinou epidémie boli miestne, turistami vyhľadávané mušle.

Vírusová hepatitída typu A je ľudské ochorenie. Odborná literatúra udáva, že na jedného viditeľne chorého môže pripadať až 10 infikovaných ľudí, u ktorých sa choroba neprejaví žiadnymi viditeľnými príznakmi. Odhaduje sa, že v rozvojových krajinách s nižšou úrovňou kanalizácie a verejnej hygieny je premorenosť obyvateľstvom až 80% už na úrovni 10 rokov - to znamená, že s chorobou sa aktívne stretli prakticky štyria z piatich ľudí už počas detstva. Získali síce prirodzenú imunitu proti prejavom choroby, ale pravdepodobnosť, že ju cestovateľ stretne, je veľmi vysoká.

Inkubačný čas žltačky je 15 až 49 dní. Pri klasickej nákaze prechádza vírus cez tráviaci trakt – môže to byť na povrchu čerstvého ovocia či zeleniny, v roztopenej kocke ľadu v osviežujúcom nápoji, ale aj dotykom neumytej ruky a ústa pod. Vírus sa dostáva cez tráviaci systém– vydrží aj zvýšenú kyslosť v žalúdku – do pečene, kde sa množí. Cez žlč sa zasa vracia do stolice a vylučuje sa.

Prvé príznaky ochorenia sú podobné ako pri iných vírusových ochoreniach – nevoľnosť, nechutenstvo, horúčka, únava, bolesti brucha prípadne hnačka. Po dvoch – troch dňoch prichádza k ožltnutiu očných bielok, v tom čase je už moč tmavý a stolica býva zasa svetlá a hnačkovitá. Ak sa potvrdí vyšetrením diagnóza, pacient je hospitalizovaný na infekčnom oddelení. Liečba spočíva hlavne v prísnej pečeňovej diéte, pričom v prvom štádiu je nevyhnutný pokoj na lôžku. Po odznení príznakov, zväčša týždeň až desať dní, zostáva pacient aspoň pol roka v rekonvalescencii s prísnou diétou a len postupne sa vracia do normálneho života.

Vírusová hepatitída A prebieha u detí relatívne ľahko, väčšina prípadov nerozpoznanej VHA je práve u malých pacientov. Horší priebeh má však žltačka typu A u dospelých, ktorí nákazu znášajú horšie s viditeľnejšími príznakmi. Najmä u chorých nad 50 rokov môže dôjsť ku zdravotným komplikáciám a smrteľným prípadom. Práve dospelí sa však objavujú aj u nás na infekčných oddeleniach s importovanou žltačkou typu A, ktorú si doniesli ako suvenír z pobytu v zahraničí.

Vírusová hepatitída typu B (VHB)

Žltačka typu B patrí rovnako k celosvetovo rozšíreným ochoreniam, ktoré sprevádzajú ľudstvo. Odhaduje sa, že na svete sú infikované až 2 miliardy ľudí. Na rakovinu pečene, ktorú spôsobuje vírusová hepatitída typu B umiera ročne viac než 2 milióny ľudí, čo je viac ako na cirhózu pečene spôsobenú nestriedmou konzumáciou alkoholu.

Vírus hepatitídy B je veľmi malý, stabilný vírus, dokáže v zaschnutej stope krvi prežiť aj niekoľko týždňov a v zamrznutom stave prežije roky. Ku vzniku ochorenia stačia vskutku veľmi nízke dávky. Vírus má však relatívna ťažšiu cestu prenosu, ako vírus hepatitídy A, pretože sa prenáša krvou, prípadne spermiami, telesnými tekutinami a prenosom z matky na dieťa. Medzi obľúbené miesta, kde ho môže turista získať, patria napríklad tetovacie salóny, holičstvá, kaderníctva, pedikúry a masážne salóny, ale nezriedka aj pri náhodnom ošetrení v prípade nehody či úrazu v krajinách tretieho sveta. Pravda, k mimoriadne ohrozeným skupinám patria aj ľudia vyhľadávajúci sexuálne zážitky a narkomani. Podstatne viac chorých je teda medzi dospelými cestovateľmi.

Vírus hepatitídy typu B má dlhší inkubačný čas, 50 – 180 dní. Prvé štádium ochorenia môže prebehnúť veľmi mierne, ba až bezpríznakovo, hoci sú známe aj prípady, keď vírus veľmi rýchlo spôsobí znefunkčnenie pečene a jej zlyhanie . Ak sa prejaví vírus žltačkou, má podobné, i keď intenzívnejšie a dlhšie trvajúce príznaky, ako žltačka typu A – najmä fázu zažltnutia očných bielok, kože, zmenená farba moču a stolice. Často sa však vírus usídli v tele, pričom človek sa stáva jeho nositeľom bez viditeľných príznakov. V ďalších prípadoch choroba prechádza do chronickej formy zápalu pečene, ktorá sa mení na cirhózu a môže prejsť až do rakoviny pečene a smrti.

Liečba akútneho stavu spočíva najmä v pokoji, prísnej diéte a tlmení príznakov. Pri chronických prípadoch je liečba náročná, pričom často nie je veľmi úspešná.

Situácia vo svete

V súčasnosti patrí žltačka typu A a žltačka typu B medzi veľmi rozšírené ochorenia po celom svete. Z mapy rozšírenia ochorenia vírusovej hepatitídy je jednoduchšie hovoriť o krajinách, v ktorých sa vyskytuje minimálne, než o tých, kde je štandardne. K najmenej ohrozeným lokalitám patria rozvinuté krajiny Západnej a čiastočne Strednej Európy a USA a Kanada. Čím viac však cestujeme na Balkán a na Východ, tým väčšie je ohrozenie žltačkou. Pri type A je už aj Slovensko v kategórii, kde je miera výskytu vyššia, ale ešte nie taká vysoká, ako napríklad v obľúbených dovolenkových destináciách – Turecko, Chorvátsko, Bulharsko, Grécko, nehovoriac o afrických letoviskách ako Egypt či Tunisko. Pri cestách do exotickejších oblastí Afriky i Ázie by malo byť pre cestovateľa povinnosťou očkovať sa proti žltačkám obidvoch typov. V niektorých krajinách (Indonézia, Thajsko, India, Stredná a Južná Amerika) sa premorenie obyvateľstva pohybuje na úrovni 80%!

Ako sa chrániť

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča očkovanie proti žltačke typu A a B pri cestovaní do celého sveta. Očkovanie proti obidvom typom je možné jednou vakcínou, ktorá sa podáva v troch dávkach. Ideálne je, ak sa podávajú v rozmedzí 0 – 1 -6 mesiacov, teda druhá dávka mesiac po prvej a tretia, posilňovacia dávka 6 mesiacov po druhej. Už prvé dve dávky poskytujú veľmi vysokú ochranu pred nákazou. Tretia dávka zabezpečuje, podľa súčasných výskumov, u zdravých ľudí dlhotrvajúcu ochranu.

Údaje pochádzajú zo zdrojov:

Prof. MUDr. Jiří Beran, CSc. A kol: Lexikon očkování, (Maxdorf/Jessenius, 2008)
Prof. MUDr. Jiří Beran, CSc, Prof.MUDr. Jiří Havlík DrSc., Prof. MUDr. Vladimír Vonka, DrSc. Očování (Galen 2005)

GlaxoSmithKline - GSK, ako jedna z vedúcich výskumných farmaceutických a zdravotníckych spoločností, sa zameriava na zlepšenie kvality ľudského života, čím umožní ľuďom urobiť viac, cítiť sa lepšie a dlhšie žiť. Ďalšie informácie nájdete na www.zltacka.sk.