V roku 1796 sa anglickému vidieckemu lekárovi Edwardovi Jennerovi podaril pozoruhodný objav - do pokožky zaviedol vírus kravských kiahní , čo vytvorilo imunitu voči nebezpečným pravým kiahňam. Dr. Jenner uviedol do života pojem „vakcinácia“, ktorý pochádza z latinského pomenovania kravských kiahní (vaccinia). Jeho odvážne experimenty položili základy vakcinológie – vedy, ktorá od základov zmenila oblasť ochrany zdravia.
Vakcíny umožnili zlikvidovať pravé kiahne, ktoré boli v 18. storočí v niektorých európskych krajinách príčinou až 20 % všetkých úmrtí. Neskôr sa ich podarilo eliminovať, alebo sú pod kontrolou s cieľom ich úplne zlikvidovať, aj ďalšie choroby, ktoré ľuďom ničili zdravie alebo dokonca zabíjali – ako detská obrna a osýpky. V súčasnosti môžeme minimálne 26 potenciálne smrteľným chorobám zabrániť, alebo znížiť ich výskyt prostredníctvom vakcinácie. Vakcíny podľa odhadov každoročne predídu až trom miliónom úmrtiam či trvalým následkom. Zo všetkých odvetví modernej medicíny sa preto vývoj vakcín považuje za najväčší príspevok k zmierňovaniu ľudského utrpenia. Viedol k pôsobivému nárastu priemernej očakávanej dĺžky života za posledné dve storočia.
Okrem výhod v oblasti zdravia má vakcinácia aj nesporné ekonomické výhody, keďže vakcíny sú jedným z najakceptovanejších a nákladovo najefektívnejších postupov v oblasti verejného zdravia. Účinné programy vakcinácie môžu znížiť celkové výdavky na zdravotnú starostlivosť a zlepšiť zdravie populácie, zvýšiť produktivitu, konkurencieschopnosť a celkovú ekonomickú prosperitu. Podľa odhadov len samotná likvidácia pravých kiahní znamenala globálnu úsporu vo výške viac ako 2 miliardy dolárov ročne.
Nedávne prelomové objavy v imunológii, molekulárnej biológii, genomike a proteomike sľubujú ďalší vývoj vo vakcinológii, ktorý by mohol priniesť rozšírenie ochrany pred akútnymi infekčnými ochoreniami, chronickými infekciami, alergiou, autoimunitnými poruchami a niektorými formami rakoviny.
Očkovanie proti rotavírusovým hnačkám
Rotavírus sa bežne nachádza v prostredí a vyskytuje sa po celom svete. Nezáleží od teplotného pásma ani od ekonomickej úrovne regiónov. Do 4. až 5. roku života sa každé dieťa na svete s týmto vírusom stretne. Infekcia rotavírusom je najčastejšou príčinou hnačiek u detí do 5. roku života. Najvyššia chorobnosť detí je vo veku 6-24 mesiacov a táto skupina detí je aj najviac ohrozená. Nie vždy hnačka po diéte prejde. Najmä malé deti (kojenci) môžu mať priebeh rotavírusovej infekcie mimoriadne závažný s nutnosťou hospitalizácie, s možnosťou ťažkej dehydratácie (straty tekutín) môže viesť až k smrti dieťaťa.
Ochorenie sa prenáša tzv. fekálno-orálnym spôsobom prenosu, teda kontamináciou rúk a predmetov napr. zle umytými rukami po použití záchoda, neumytím ovocia pred konzumáciou. Vírus je pomerne odolný proti vonkajším vplyvom a kontaminované predmety (kľučky, hračky, uteráky....) sú pre okolie infekčné až 7-10 dní. Klasickými znakmi ochorenia sú nechutenstvo, teplota, vodnatá hnačka, zvracanie, bolesti brucha, schvátenosť, celkové neprospievanie dieťaťa. Čím je dieťa pri prvom kontakte s vírusom mladšie, tým je priebeh a možný výskyt komplikácií väčší. Každá ďalšia infekcia má miernejší klinický priebeh.
Ďalším problémom rotavírusových infekcií sú tzv. nozokomiálne infekcie, to znamená, že dieťa sa infikovalo v súvislosti s pobytom v nemocnici. Hospitalizácia sa komplikuje samotnou hnačkou a zvracaním s nutnosťou podávania infúzií a predlžuje sa čas hospitalizácie. Predstavuje to aj významnú finančnú záťaž pre zdravotníctvo. Vo svete sa ročne udáva 125 miliónov ochorení a takmer pol milióna úmrtí detí.
Z jedného typu oslabeného živého, ľudského kmeňa rotavírusu bola vyvinutá prvá vakcína:
Očkovacia látka je k dispozícii na slovenskom trhu. Vášmu dieťaťu ju môže predpísať váš všeobecný lekár pre deti a dorast.