Osteoporóza

Kostné tkanivo sa neustále obmieňa – nová kosť sa tvorí a stará odbúrava – tento proces sa nazýva „kostná remodelácia“. U mladého človeka je tvorba novej kosti rýchlejšia než jej odbúravanie, a tým dochádza k zvyšovaniu kostnej hmoty. So stratou významne súvisí aj genetická predispozícia, dôležitá je aj výživa a fyzická aktivita v detstve a dospievaní. Maximum kostnej hmoty sa dosahuje okolo 30. roka. Riziko osteoporózy závisí aj od toho, koľko kostnej hmoty človek získa do 30. roku života a ako rýchlo ju potom stráca. Muži majú o 1/3 kostnej hmoty viac ako ženy. Po 40. roku pokračuje remodelácia ďalej, ale prevažuje úbytok na novotvorbou. (3 % nárastu oproti 5 % úbytku za rok).

U žien má veľký vplyv na úbytok kostnej hmoty menopauza. Súvisí to s poklesom hladiny estrogénov, kedy sa strata urýchľuje o 1 až 3 % ročne. V priebehu prvých troch až siedmich rokov u žien po menopauze sa strata kostnej hmoty urýchľuje. Okolo 60. roku dochádza k spomaleniu kostnej tvorby, ktorá sa ale nezastaví. V tomto vyššom veku sa na tom podieľajú viaceré faktory. Predovšetkým sa znižuje výkonnosť buniek, ktoré tvoria kostnú hmotu (osteoblasty), a preto zaostáva kostná novotvorba. Ďalším faktorom vo vyššom veku je deficit vápnika a vitamínu D, klesajúca črevná absorpcia vápnika a znižujúca sa funkcia obličiek. Príjem vápnika potravou potom nestačí vyrovnávať obligátny výdaj tohto prvku.

Primárna osteoporóza

Osteoporóza, ktorá vzniká ako súčasť starnutia sa nazýva primárna. Dôsledkom starnutia sa prestávajú tvoriť ženské pohlavné hormóny – menopauza, ktoré regulujú ukladanie vápnika do kostnej hmoty. U mužov vzniká neskôr, ale postupne sa priebeh u oboch pohlaví vyrovnáva (okolo 65 roku života).

Sekundárna osteoporóza

Je zapríčinená dôsledkom závažných ochorení – týka sa menšieho počtu ľudí. Vyskytuje sa napríklad pri ochoreniach nadobličiek, poruchách štítnej žľazy, dlhodobom pobyte na lôžku (u človeka, ktorý ½ leží sa stráca 50% kostnej hmoty), poruchám vstrebávania vápnika, podvýživy – anorexia, bulímia, pri astme, dlhodobom podávaní kortikosteroidov.

Osteoporóza je výsledkom súčasného pôsobenia troch faktorov:

• • genetické faktory zohrávajú veľkú úlohu pri vzniku ochorenia (množstvo kostnej hmoty je asi na 60 % dané geneticky).
• • zmeny v kostnom metabolizme. Na zmeny kostného metabolizmu vplývajú viaceré faktory, ako je napríklad pohlavie, vek, fajčenie, alkohol.
• • patologické stavy súvisiace s osteoporózou (sekundárnou) medzi ktoré patria chronické ochorenia, chronické užívanie liekov, stavy vedúce k nutričnému deficitu vitamínu D, K, C, vápnika a bielkovín
• • iné príčiny – výrazný vplyv na vznik primárnej aj sekundárnej osteoporózy má aj fajčenie, alkoholizmus, transplantácie, vrcholový šport, tehotenstvo a laktácia.

Zákernosť ochorenia spočíva v tom, že pacienti s týmto ochorením (ktorí v podstate ešte nevedia, že sú „pacienti“) bývajú bez príznakov až dovtedy, kým neutrpia nejakú zlomeninu. Až pokročilá osteoporóza sa prejavuje bolesťami chrbta, znížením telesnej výšky (hrbením sa), pálivými bolesťami medzi lopatkami, hlavne pri státí, sedení, ktoré sa v ľahu zmierňujú. Ani vtedy ešte pacient nemusí pripisovať tieto príznaky osteoporóze. Avšak tieto prejavy môžu znamenať mikrozlomeniny vnútri kosti a začínajúcu deformáciu stavcov. Skomplikovať to môže prudká bolesť, ktorá už znamená zlomeninu stavca. Bolesti chrbta nepatria k veku, ako si mnohí myslia. Každá bolesť musí mať svoju príčinu.