Parkinsonova choroba

Po prvýkrát ju v roku 1817 opísal James Parkinson, londýnsky lekár. Parkinsonova choroba postihuje približne 3,8 miliónov ľudí po celom svete. Predpokladá sa, že príčiny Parkinsonovej choroby sú pravdepodobne kombináciou rozmanitých príčin pôsobenia okolitého prostredia a genetických faktorov. Je to ochorenie spôsobené stratou určitého druhu špeciálnych buniek v mozgu, ktoré tvoria chemickú látku dopamín. Nedostatok tejto chemickej látky vedie k poruche pohybu, svalovej stuhnutosti a traseniu. Schopnosť vykonávať obvyklé činnosti sa znižuje.

V súčasnosti neexistuje žiadny liek na Parkinsonovu chorobu a žiadny osvedčený spôsob ako zabrániť jej vývoju Zvyčajne je to ochorenie pozorované u starších osôb (medzi 65 a 90 rokmi). Spočiatku môžu byť znaky a príznaky nie viac ako len nepríjemnosťou a ľudia zvyčajne pokračujú vo svojich každodenných životoch. S postupom ochorenia sa príznaky stávajú ťažšími a viac invalidizujúcimi a veľmi nepredvídateľnými. Pacienti môžu mať pocit, že strácajú kontrolu nad svojimi vlastnými funkciami a stávajú sa vo zvyšujúcej sa miere závislými od iných ľudí. Môže to viesť k stresu, depresii a izolácii, pretože postihnutí jedinci sa môžu vyhýbať sociálnemu kontaktu kvôli pocitu trápnosti.

Parkinsonova choroba je devastujúca aj pre opatrovateľa pacienta, hlavne ak sa jedná o staršieho partnera. Zvyšujúci sa stres z telesných neschopností pacienta a psychologická záťaž zo sledovania zhoršujúceho sa stavu pacienta často vedie k izolácii, depresii a ochoreniu.

Znaky a príznaky - ako môže vyzerať pacient s Parkinsonovou chorobou?

Príklad z ambulancie: Keď pani Jana vstúpila do ordinácie, jej lekár si okamžite všimol, že bola zhrbená a malými krokmi sa pomaly šúchala dopredu, s minimálnym pohybom rúk. Pani Jana vyzerala akoby ľahostajne, ale je to kvôli nemennému výrazu tváre a pomalej rýchlosti žmurkania. Jej hlas bol tichý a mrmlala...

Hlavnými (základnými) príznakmi Parkinsonovej choroby sú:

• • spomalenie pohybov (bradykinéza)
• • svalová stuhnutosť
• • tras (tremor) v kľude, ktorý môže zmiznúť pri pohybe.

Kombinácia základných príznakov môže viesť:

• • k zhrbenému držaniu tela
• • k pomalej, šúchavej chôdze
• • k zníženej pohyblivosti tváre (výraz ako maska)
• • k uprenému pohľadu v dôsledku zníženej rýchlosti žmurkania

S postupom ochorenia je schopnosť postihnutého jedinca normálne fungovať narušená. Môžu sa rozvinúť aj psychiatrické problémy, ako je depresia, úzkosť a demencia.

Diagnostika

Stále neexistuje žiadny definitívny test na Parkinsonovu chorobu, ktorý by sa vykonal počas života, konečné potvrdenie poskytne len vyšetrenie vykonané po smrti pacienta, zamerané na charakteristické zmeny v mozgu. V budúcnosti sa to môže zmeniť, pretože zobrazovacia technológia sa zdokonaľuje, a k dispozícii môžu byť aj genetické testy.

Diagnóza je stále stanovená na základe klinických znakov a príznakov.
Charakteristické znaky, ktoré najlepšie predpovedajú Parkinsonovu chorobu, sú : (2)

• • kľudový tremor (tras)
• • jedna strana je viac postihnutá viac ako druhá
• • dobrá odpoveď na levodopu (t.j. zlepšenie príznakov)

Existuje niekoľko stavov, ktoré môžu spôsobovať znaky a príznaky podobné Parkinsonovej chorobe. Lekári musia pozorne odlišovať tieto príčiny sekundárneho „parkinsonizmu“ od „idiopatickej“ (pravej alebo primárnej) Parkinsonovej choroby.

Najčastejšie môžu byť príznaky „parkinsonizmu“ vyvolané liekmi: (1)

• • blokáda dopamínových receptorov
• • neuroleptiká (lieky na liečbu niektorých psychiatrických ochorení)
• • nedostatok dopamínu- rezerpín,
• • iné- prochlórperazín, metoklopramid, cinarizín

Medzi niektoré menej časté príčiny sekundárneho parkinsonizmu patria: (1,3)

• • Toxíny (z vonkajšieho prostredia) - mangán, oxid uhoľnatý
• • infekcie – encefalitída (zápal mozgu)
• • nádor mozgu, hydrocefalus alebo zranenie hlavy
• • dedičné – Huntingdonova choroba, Wilsonova choroba
• • niektoré choroby – progresívna supranukleárna obrna, Alzheimerova choroba
• • rôzne

Liečba

Parkinsonovu chorobu zatiaľ nevieme úplne vyliečiť, je možné liečiť len jej príznaky:

• • farmakologická liečba – zahŕňajúca levodopu
• • chirurgický zákrok – nie je vhodný pre všetkých pacientov a zvyčajne sa používa len v ťažších prípadoch. Vďaka zdokonaleným technikám však existuje obnovený záujem tento prístup, ktorý bol po zavedení levodopy zanedbávaný. (2)
• • doplnková liečba zahŕňajúca vzdelávanie, poradenstvo, liečbu rečových porúch, fyzioterapiu a terapiu prácou.

Farmakologická liečba:

Levodopa poskytuje účinnú liečbu príznakov Parkinsonovej choroby tým, že nahrádza nedostatok dopamínu. Má však niekoľko obmedzení. Hladiny dopamínu sú zvýšené v miestach, kde nie sú potrebné, ako aj v miestach, kde sú potrebné. Následkom je zvýšenie možného výskytu vedľajších účinkov

Agonisti dopamínu sú rozmanitou skupinou liečiv so schopnosťou priameho pôsobenia v príslušných mozgových oblastiach, pretože sú podobné ako dopamín. U pacientov, ktorí začali liečbu agonistami dopamínu bolo oveľa nižšie riziko motorických (pohybových) komplikácií.2 Americká neurologická akadémia odporúča, aby sa tam, kde je to možné, liečba Parkinsonovej choroby začala agonistom dopamínu. Môžu sa v liečbe používať samotné alebo ako prídavná liečba k levodope. Dve najstaršie liečivá v tejto skupine sú bromokriptín, pergolid, z novších je to napr. ropinirol a pramipexol.

Selegilín sa používa ako počiatočná liečba pre miernu Parkinsonovu chorobu, aj keď jeho účinky sú mierne. Používa sa aj ako prídavný liek k levodope.

Inhibítory COMT - Dve liečivá, entakapon a tolkapon sú dostupné ako prídavné liečivá k levodope.

Ďalšie antiparkinsoniká: anticholinergiká, amantadín

• 1. Playfer JR. Parkinson's disease. Postgrad Med J 1997;73:257–264.
• 2. Cummings JL. Understanding Parkinson Disease. JAMA 1999;281(4):376–378.
• 3.Olanow CW,Watts RL, Koller WC.An algorithm (decision tree) for the management of Parkinson's disease (2001). Neurology 2001;56(Suppl 5):S1–S88.