Syndróm nepokojných nôh

Syndróm nepokojných nôh (Restless legs syndrome – RLS) je pomerne častým ochorením. Jeho charakteristickým prejavom sú nepríjemné, ťažko opísateľné pocity v nohách, ktoré sa objavujú zväčša v noci alebo v období telesného pokoja, pričom pohyb tieto ťažkosti zmierňuje. Napriek tomu, že toto ochorenie nie je zriedkavé (predpokladá sa výskyt u 13 % žien a 8 % mužov), ostáva často neodhalené, resp. je nesprávne liečené. Potreba neustáleho pohybu narúša normálny rytmus dňa a často znemožňuje vykonávanie sedavého zamestnania. V konečnom dôsledku znižuje kvalitu života postihnutého a zhoršuje partnerské vzťahy a rodinný život pacientov.

RLS patrí s priemerným výskytom približne 10% k najčastejším neurologickým poruchám vôbec. Ide o stav, pri ktorom pacienti zažívajú nepríjemné pocity v nohách, čo u nich vyvoláva neodolateľné nutkanie s nohami neustále pohybovať. Napriek typickým príznakom je syndróm RLS výrazne poddiagnostikovaný. Hoci sa syndrómu RLS venujú predovšetkým špecialisti na spánkovú terapiu, v súčasnosti púta čoraz väčšiu pozornosť neurológov, ktorí poukazujú na výraznú paralelu RLS predovšetkým s Parkinsonovou chorobou.

Pacienti s RLS opisujú nepríjemné pocity vo svojich končatinách ako mravenčenie, pichanie, ťahanie a niekedy aj ako nepríjemnú bolesť. Väčšina ich pociťuje v dolných končatinách, ale môžu sa vyskytnúť aj v ramenách. Zvyčajne sa objavujú počas telesného pokoja, dlhých ciest autom alebo autobusom, v divadle a večer pred spaním. Postihnutí sa pokúšajú dosiahnuť úľavu pohybom končatín alebo ich trením, kefovaním a studenou sprchou. Symptómy sa väčšinou zhoršujú večer a v prvej polovici noci. Pri asi 95 % pacientov sa spolu so syndrómami RLS objavujú aj periodické pohyby nôh počas spánku (PLMS). Zostávajú však často nepovšimnuté a stávajú sa zreteľnými len pri nevysvetliteľnom zobudení.

Medzinárodná organizácia International Restless Syndrome Study Group, sústredená okolo Artura Waltersa, stanovila v roku 1995 štyri tzv. minimálne kritériá, ktorých výskyt signalizuje diagnózu RLS:

• • nutkanie na pohyb v končatinách spojený s necitlivosťou (dysestéziou)
• • motorický nepokoj
• • zvýšený alebo izolovaný výskyt v pokoji a úľava pri pohybe
• • zhoršovanie príznakov večer a v noci

RLS je porucha centrálneho nervového systému. Nezapríčiňujú ho psychické faktory alebo stres, ale uvedené faktory môžu vznik tohto ochorenia podporiť. Zvýšené riziko výskytu sa objavuje pri užívaní niektorých liekov a tiež, ak sa podobné ťažkosti vyskytli aj u ostatných členov rodiny. RLS môže byť v niektorých prípadoch vyvolaný aj nedostatkom železa, ochoreniami neurologického charakteru, zlyhaním obličiek a v súvislosti s fyziologickým stavom počas tehotenstva. Ťažkosti sa môžu zhoršiť aj pod vplyvom alkoholu a kofeínu.

Výskyt RLS sa zvyšuje so stúpajúcim vekom, ale môže sa objaviť v rôznych vekových kategóriách, aj v detskom veku. Môže sa prejaviť pred 45. rokom života, kedy sa vyznačuje zväčša pomalou progresiou a je vo väčšine prípadov dedičný (early onset RLS). RLS po 45. roku života zvyčajne prebieha progresívnejšie a vyskytuje sa sporadicky (late onset RLS). Podľa súčasných odhadov je u približne štvrtiny pacientov, u ktorých sa zistili príznaky syndrómu RLS, nutné začať s terapiou. Ak sa vyskytujú ťažkosti iba sporadicky, terapia by mala byť vzhľadom na možné komplikácie nasadená iba po dôkladnom zvážení.

Podľa dostupných prieskumov na Slovensku je znalosť tohto ochorenia aj medzi odbornou verejnosťou pomerne nízka. Ako diagnóza zostáva syndróm RLS často neodhalený a následne nesprávne liečený, a to aj napriek tomu, že existuje stále viac účinných liekov na jeho terapiu.