Hepatitída - žltačka

Hepatitída je ochorenie spôsobujúce zápal pečene. Najbežnejšou príčinou je vírusová infekcia a to predovšetkým troma odlišnými typmi vírusu. Tri najčastejšie formy sú hepatitída A, B a C.

Hepatitída typu A

sa nazýva tiež chorobou špinavých rúk. Prenáša sa v podmienkach zhoršenej hygieny. Infikovaná osoba vylučuje vírus stolicou a tento sa môže preniesť na inú osobu prostredníctvom infikovaných potravín, kontaminovanej vody a pod. Stolicou sa vírus vylučuje týždeň až 14 dní predtým, než osoba viditeľne ochorie. Krvou sa potom vírus dostane do pečene, kde sa množí v pečeňových bunkách, ničí ich a spôsobuje tak zápal pečeňového tkaniva. So žlčou sa potom vylučuje do stolice a cyklus sa opakuje. Hepatitída typu A neprechádza do chronického štádia, vyskytli sa však aj prípady, kedy došlo k zlyhaniu funkcie pečene a následnej smrti.

Najvyšší výskyt hepatitídy A je medzi deťmi predškolského a školského veku. Vzhľadom na to, že na deti sa v kolektíve nedá úplne dohliadať, je riziko výskytu medzi nimi väčšie. Deti si medzi sebou veľmi radi vymieňajú rôzne predmety, a často si dávajú do úst neumyté prsty. Nakazený človek neumytými rukami kontaktuje predmety a potraviny. Vďaka vysokej odolnosti a infekčnosti vírusu sa žltačka šíri veľmi rýchlo. U detí má žltačka ľahší priebeh ako u dospelých - veľmi často ľahko a skryte - bez akýchkoľvek klinických príznakov. Preto deti nepoznane a ľahko prenášajú vírus do svojich rodín, kde po prenose u dospelých prebieha ochorenie takmer vždy s jasnými príznakmi a závažnejšou formou ako u detí.

Z hľadiska šírenia nákazy sú najnebezpečnejšie infikované osoby, ktoré na sebe nepozorujú žiadne klinické príznaky. Je to takmer 50 % z počtu infikovaných osôb. Riziko výskytu vzrastá najmä v čase povodní a záplav. Žltačku si môžeme priniesť aj zo zahraničnej dovolenky, najmä z krajín s nižším hygienickým štandardom. Inkubačná doba trvá 14 - 50 dní, priemerne mesiac. Prvé príznaky ochorenia nie sú typické, môžu sa prejaviť ako chrípka – únava, teploty, svalové bolesti. Po niekoľkých dňoch sa objavia zažívacie obtiaže (zvracanie, bolesti v hornej časti brucha, nechuť k jedlu). Neskôr sa môže objaviť tmavý moč, svetlá stolica či žlté sfarbenie kože a očných bielkov.

Ochorenie však môže prebiehať bez akýchkoľvek príznakov a preukáže sa až po lekárskom vyšetrení. Liečba obyčajne prebieha na infekčnom oddelení. Výskyt a závažnosť príznakov narastá s vekom. S pribúdajúcim vekom má však ochorenie často vážnejší priebeh a rekonvalescencia trvá dlhšie. U starších pacientov sa môže ochorenie skončiť aj smrťou.

Zatiaľ neexistuje príčinná liečba tohto ochorenia. Liečba pozostáva z diéty a predpísaného režimu. Pacienti sú dva týždne izolovaní na infekčnom oddelení, pri ťažších prípadoch sa zvolí aj dlhšia hospitalizácia. Nasleduje dlhá rekonvalescencia a práce neschopnosť. Počas 6-12 mesiacov je potrebné dodržiavať prísnu diétu. Obmedzená je aj fyzická aktivita pacienta. Pri nedržiavaní doporučení lekárov hrozí návrat ochorenia, prípadne ďalšie zdravotné komplikácie. Môže nastať aj trvalé poškodenie pečene.

Hepatitída typu B

je vážne infekčné ochorenie spôsobené vírusom hepatitídy B. Vírus sa prenáša infikovanou krvou a telesnými tekutinami nakazeného človeka (vrátane spermií, vaginálneho sekrétu a slín). Na prenos nákazy stačí mikroskopicky malé množstvo krvi (0,00004 ml), vírus môže byť infekčný aj v niekoľko týždňov zaschnutej krvi. Prenos ochorenia z matky na plod sa môže uskutočniť aj v priebehu gravidity a počas pôrodu.

Po uplynutí inkubačnej doby asi 40 - 180 dní sa u väčšiny nakazených ľudí prejavia mierne, chrípke podobné príznaky alebo ochorenie prebehne bez príznakov, najmä u malých detí. Pre iných infekcia hepatitídou B môže spôsobiť ťažkosti trvajúce celé týždne a mesiace - ustavičná únava, slabosť, nevoľnosť, žlté sfarbenie kože, očného bielka a tmavý moč ako príznak poškodenia pečene. Približne jeden človek z desiatich infikovaných sa však úplne nevylieči, a tak sa stane tzv. chronickým nosičom vírusu. Nádej na vyliečenie je malá. Títo ľudia o svojej chorobe často ani nevedia, pretože nemajú nijaké príznaky. Pritom sú nielen šíriteľmi nákazy vo svojom okolí, ale navyše sú aj sami vo veľkom nebezpečenstve toho, že počas rokov choroba vyústi v cirhózu alebo rakovinu pečene.

Hepatitída B spôsobuje viac cirhóz pečene ako alkohol a zapríčiňuje 80 % všetkých prípadov rakoviny pečene. V najťažších prípadoch hepatitída B môže prejsť do trvalého poškodenia pečene i priamo spôsobiť smrť. Odhaduje sa, že ročne zomiera vo svete okolo 2 miliónov chronických nosičov vírusu hepatitídy B.

Doteraz neexistuje účinná liečba tohto ochorenia, iba podporná terapia - vylúčenie fyzickej námahy a prísna pečeňová diéta počas niekoľkých mesiacov. preto je výhodnejšie tejto chorobe predchádzať očkovaním. Predovšetkým sa treba vyhýbať priamemu kontaktu s nakazeným. V praxi to znamená dôsledne používať ochranné pomôcky napr. pri poskytovaní prvej pomoci a záchrane ľudských životov, dôkladne dezinfikovať porušené časti pokožky a v osobnom živote nepraktizovať sexuálny styk s viacerými partnermi.

Očkovanie

je najúčinnejšou ochranou pred prenosom infekcie. Proti hepatitíde A a hepatitíde B je k dispozícii aj kombinovaná očkovacia látka pre dospelých a mladistvých nad 15 rokov a pre deti od 1 do 15 rokov.

Očkovanie pozostáva z 3 dávok podaných v schéme 0, 1, 6 mesiacov po prvej dávke. Očkovacia látka je spoľahlivá a protilátky, ktoré sa po jej aplikácii vytvoria, chránia jedinca niekoľko rokov. Očkovanie malých detí a dospievajúcej mládeže je dôležité najmä preto, že imunita sa u nich vytvára skôr, ako sa dostávajú do rizikového obdobia (15 – 24 rokov).

Hepatitída C:

je prenášaná rovnakým spôsobom ako hepatitída typu B. Môže taktiež viesť k chronickej infekcii a poškodeniu pečene. Proti hepatitíde typu C neexistuje očkovanie. Len okolo 20 percent ľudí, ktorí sa nakazia hepatitídou typu C, sa uzdraví a zbaví vírusu.